Domov / Dráma

choď za ňou
len si choď
ale darmo zrýchliš krok
uchopíš svojho srdca zármutok
a premeníš ho na skutok...

„Smrdí mi snáď topánka?“
tvoja k dialógu pozvánka
„Trošku. Umy to v mláke, ale rýchlo!
a kým s vráti z hajzla
a ak už nezacíti hovno
ti garantujem
skočí na to rovno.“

Húkajúca sanitka sa nesie chladnou februárovou nocou.Zabočí na hlavnú križovatku, cez ulicu Jesenského. Potom prejde k centru, až tak výjde na Kukoreliho trinásť. Za volantom sedí tridsaťročný Pavol Kotruba. Práca šoféra sanitky má akési čaro, ktorá žiadna práca nemôže dať. Pomoc druhým, prísť včas, keď to človek potrebuje.

Už sú to dva mesiace a ja sa stále budím na to, že neležíš pri mne. Dva mesiace v sebe cítim prázdno, som dutá, moje myšlienky visia ako neodpovedané správy na záznamníku.
Púšťam prvý – mama – zmazať!
A potom: ty, ty, ty, ty. Len ty sa ozývaš, píšeš mi a voláš. Iba ty na mňa myslíš.
A v daždi tvojich vľúdnych slov moje srdce plače.