Aké ticho,
vieš si to predstaviť?

Ticho, ticho, to ticho
kto by vlastne stlačil špak, aby to začal?

Klepkanie, klepity klep do popolníka,
ale dosť bolo tanca, dosť bolo krušných dní
trápny je váš pochod
kráčate ako kačky
ohorené šije!
Nik vás neprosil chodiť blatom

Krištáliky ľadu
trbliecú sa na strieborných vlasoch
padajúcich sťa vodopád na mramorové plecia
oči z diamantu modrého neosobne hľadia
na meniacu sa tvár sveta
a v hrudi srdce nebije len chladný kameň
čo neobmäkčí žiaden plač
krištáliky ľadu
na krídlach
tá nadpozemská krása nebeská
keď príde čas
všetko sa zmení
kolobeh nekonečný zničí sa

Severák fúka z východu
temnota sa plíži
stromy bez lístia
bez svetiel hviezd
koniec prichádza
odpovedí niet
PREČO PREČO PREČO
už necítiš
odpoveď znáš
umenie z čriev
krvou polievaš
krvou modrou zelenou
farbu už nepoznáš
noc zatieni slnce
temnota prichádza
sneh červeň čierňava
telá všade telá
ozdoba noci Luna
spanilá zaliata
rumencom ankh

Je ticho
hlas v mojej hlave
nie je hlas môj
nie som to ja kto šepká
slová nepokoja
je ticho
prázdnota
je noc
je temnota
a predsa svetlo svieti
tam kde
nádej umiera

/ priateľke k jej dnešnému
životnému jubileu /

Diametrálne odlišní
a predsa zahľadení do seba,
meníme často kurz.
Riešime obyčajné veci,
držiac nás nad vodou.

Čas nám nevráti krídla,
keď delíme svet
s jeho bolesťami.
Jediný menovateľ láska
je konečný kompas,

ktorý určí smer,
nechá brehom istotu,
že každá loď,
s plachtami proti vetru,