a pláne zatopila tuposť

na srdci zelený zákal
všetko je fajn

vrátiš sa domov, zapneš skriňu a čumíš odnikiaľ nikam
dáš si dva rožky s treskou a popíjaš nevedomosť

mám nauzeu z tvojich úsmevov

koše plné nepravdivej lásky

čo dávno vychladla

tak zvláštny je,
nechladí, nehreje...

tisícky vnemov,
na nič nie je čas,
čakanie na múzu?

ten moment...už ho tu niet,
v záchvate myšlienok strácam hlas,
tú chvíľu poznám naspamäť

a neviem odkiaľ kam,
zavriem oči, už jej niet

márnivosť, tá prvá dáma zúfalstva
v neznaní tlačí nás do tmy,
do mĺkvo hlučného vyhnanstva
peňazí, bohatstva, clivoty

márnivosť, tá kráľovná samoty,
robí z nás bláznov bez citu,
čakáme v objatí prázdnoty,
či láska, či teplo, zjavia sa tu

márnivosť, zlodejka pokoja
dýcha nám na krk zozadu,
zrýchlia, tí čo sa jej boja,
avšak i tak jej neujdu...

..