Literárny klub Generácia

oblíž svoju tvár od blata 

čo nazývaš pravdou
 
slepá diera 
ako vyhryzený šalát v tvojej hrudi
 
učesané písmenká 
posielaš ústami s výkričníkmi
 
kým telo sa plaví na vlne pervazívneho citu
 
poprieš aj hlavu na svojom krku
 
nekonečne múdry muž 
čo sekerou odťal svoje šťastie
 
a teraz plačeš
prečo zomrel kvet
 
keby nevedomosť kvitla
si záhradou